Keď už neviete, čo so sebou, vylezte na balkón, ktorý nemá zábradlie, pozrite sa čo najhlbšie dolu a predstavte si, že padáte. Aký je to pocit? Páči sa vám? Áno, aj mne sa páči. Až desivo moc sa mi páči.
O hodinu tento proces zopakujte, no počúvajte pri tom divné rozhovory o smrti, ktoré medzi sebou vedú nafetovaní pošuci z vášho sídliska. Potreba skočiť sa stupňuje? Nebláznite, veď sú to len deti, ktoré sa zle nafetovali, kvôli nim sa skákať neoplatí. Ale čo ak sú triezvi a vy ste ten vyvrhel spoločnosti, ktorého nikto nechápe? Vecte, že po svete takých ako vy chodí neúrekom. Nejde o to, hrať sa na nepochopené chúďatko. Ide o to nájsť iné, rovnako nepochopené stvorenie ako ste vy. A potom si zatancovať v tichu, ktoré je tak velavravné a ktoré budete chápať len vy dvaja.
Photos by me
vo dvoch je všetko lepšie :) ja milujem pocit strachu, strašne sa bojím výšok, ale milujem presne ten pocit, čo opisuješ, ten pocit, že padám dolu...
ReplyDelete