Tuesday, May 8, 2012

Trip




Keď už neviete, čo so sebou, vylezte na balkón, ktorý nemá zábradlie, pozrite sa čo najhlbšie dolu a predstavte si, že padáte. Aký je to pocit? Páči sa vám? Áno, aj mne sa páči. Až desivo moc sa mi páči.

O hodinu tento proces zopakujte, no počúvajte pri tom divné rozhovory o smrti, ktoré medzi sebou vedú nafetovaní pošuci z vášho sídliska. Potreba skočiť sa stupňuje? Nebláznite, veď sú to len deti, ktoré sa zle nafetovali, kvôli nim sa skákať neoplatí. Ale čo ak sú triezvi a vy ste ten vyvrhel spoločnosti, ktorého nikto nechápe? Vecte, že po svete takých ako vy chodí neúrekom. Nejde o to, hrať sa na nepochopené chúďatko. Ide o to nájsť iné, rovnako nepochopené stvorenie ako ste vy. A potom si zatancovať v tichu, ktoré je tak velavravné a ktoré budete chápať len vy dvaja.




Photos by me

Sunday, January 22, 2012

I'm fucking believer.

Verím, že zmaturujem.
Verím, v lepšie zajtrajšky.

Verím, že keď si niečo budem ukrutne silno želať, tak to príde. Ale to by som si to najskôr musela želať, však.
Verím, že schudnem.
Verím, že raz sa mi podarí dostať to, čo chcem.
Verím, že budem schopná ešte niekedy niekomu dôverovať.
A nakoniec, verím v ludské dobro, čo je asi moja najväčšia chyba.


Ach, tá melancholická nálada.