Na niečo predsa umrieť musím.

Dnes som mala prvú jazdu na vodičáku, tak som si za ňu musela dať odmenu. Mám síce pocit, že pri každom pričuchnutí vo mne rastú rakovinotvorné bunky, ale snažím sa to prehliadnuť, pretože sa mi páčia. Vyzerajú babkovsky, ale mne sa fakt páčia! 

Z lásky k môjmu balkónu som ich odfotila výlučne na ňom. A áno, som si vedomá toho, že sa mi v nich v lete uvaria nohy. 

Bol to zvláštny deň, Išla do Textile Housu a prvýkrát som tam nič nenašla. Žeby apokalypsa?

Mimochodom, nevie niekto, kde sa dá zohnať jednorazový foťák? Praktica si potrebuje oddýchnuť..